Strata pamäte
Milagros sa vrátila do vily La Soledad, ale stále ešte predstierala stratu pamäte. Ivovi to však pripadalo veľmi zvláštne... Lina sa pripravovala na svadbu s Bobbym. Vo vile zavládol zdánlivy pokoj. Ale nad rodinou DiCarlovcou, hlavne nad Federicom, sa vznášal Damoklov meč... Victoria sa zmierila s Rockym a Damián stále ešte so všetkou svojou obratnosťou skrýval Rossi, čo Martu privádzalo k šialenstvu. Bola v dome jediná, kto to tušil...
Milagros vychádzala spoločne s Gloriou z kláštora. Vysvetľovali si dôležité dievčenské veci, ale vzápäti sa zarazili, pretože pár krokov od nich sa konala demonštrácia s transparentmi. Bol tam húf deti z kláštora, každý držal tyč s tabuľkou a heslom, ktorá viacemenej hovorila rovnakou rečou ako muž, čo stal pred malým davom a hovoril do megafónu: "Som nevinný!"
Deti za ním zborovo opakovali: "Je nevinný."
"Som nevinný!" zopakoval muž smerom k Mili.
"Je nevinný," odvetili deti.
"Som nevinný," presviedčal mladý muž.
"Je nevinný," podporoval ho zbor.
"No? Tak čo si o tom myslíš ?" usmiala sa Gloria a ukázala na mladíka.
"A o kom ?" nechápala Mili.
"No predsa - o blondiakovi," kývla Gloria pred seba. Ten s tmegafónom bol totiž Ivo.
"O blondiakovi ?" pokrčila ramenami Milagros a pozdravila mládež z kláštora: "Nazdar, deti."
Deti zopakovali jednohlasne: "Je nevinný."
Ivo sa usmial: "Som nevinný."
"Je nevinný!" naučene a s chuťou znovu pokrikovali malí demonštranti.
Mili vzala do rúk Ivov megafón a otočila ho k nemu so slovami: "Si blbec!"
A deti zvolali: "Si blbec!" Potom sa opravili: "Nevinný blbec!"
Milagros ležala vo svojej izbe na podlahe, oblečená ako Cholito a cvičila. Priťahovala ľavý lakeť k pravému kolenu a naopak. Fučala pri tom.
"Bože môj!" ľakla sa Gloria, keď vošla.
"Predvádzam rehabilitáciu," vysvetlila Mili. Ešte mala zaviazanú ruku a na čele modrinu.
"Áno, pekný nesmysel," povedala jej Gloria.
"Pribralala som kilo."
"Jak vidím, blondiak sa nevzdáva, čo ?" dodala Gloria bez súvislosti s Milinym cvičením.
"O čom to zas hovoríš ?" divila sa Milagros.
"Len otvor dvere," povedala jej Gloria a kývla bradou k dverám.
"Mohla si ich nechať otvorené!" namietla Mili, ale vstala, otvorila a pozerala na transparent s nápisom: "Som nevinný!" Vzdychla a povedala: "Bože, ten ma ale otravuje."
"Neprestane, dokiaľ ho nevypočuješ," poučovala ju Gloria. Práve prežívala lásku s obetavým chlapcom, který sa volá Chamuco. Pôvodne přichádzal do vily ako poslíček, teraz už tam aj pracuje. Takže má skúšenosti.
"Zbláznila si sa ? Ani ma nehne, nie."
"Mili - on si myslí, že sa naňho hneváš, pretože si ho niekedy nachytala s inou. A keď si toto myslíš, tak verím, že oňho máš stále záujem, čo teda znamená, že si svoju pamäť nestratila." uzavrela svoju vedeckú analýzu Gloria.
Mili sa hlboko zamyslela: "Tak to máš pravdu."
"Vidíš!" jasala Gloria.
"Moment," povedala Mili a odišla z izby.
Gloria sa potom začala pusinkovať do otvorených dlaní a prikladala si tie pusinky všade na hlavu, na tvár, na ústa, na oči, na čelo, pretože mala radosť, že to zvládla. "Pánbožko, ja som tak geniálna!"
Mili vtrhla bez klopania do Ivovej izby, práve keď vyšiel z sprchy a chystal sa utierať do ručníku. Stačil sa len tak tak zakryť a oviazať si ručník okolo pásu. Milagros pred ním rozložila transparent, ktorý strhla na chodbe pred dverami slúžok, a spustila: "Blondiačik, aby bolo jasné, keď vravíš, že si nevinný, tak je to možno pravda, ale ja nechapem, prečo ma stále prenásleduješ."
"Chcem, aby si mi verila," povedal a bolo na něm poznať, že je znovu plný toho svojeho zvláštneho smútku.
"Ty, chceš, aby som ti uverila ? Dobre," odpovedala Mili.
"Takže mi odpúšťaš ?" vyslovil nádej Ivo.
"Keď chceš, aby som ti odpustila, dobre. A čo ešte ?"
"Takže, je to medzi nami ako predtým ?"
"Aha! - A aké to bolo ?" tvrdo povedala Mili.
"Boli sme snúbenci," pripomenul melancholicky Ivo. "Mali sme sa brať."
Milagros sa zatvárila ľahostajne. "Tak to ľutujem, kamoš. Ja si nemôžem vziať cudzieho človeka. Niesom zamilovaná."
"Nie je predsa možné, aby si si vôbec nič nepamätala."
"Prepáč mi to. Prepáč, ale mám v hlave úplne prázdno, a okrem toho nechcem, aby si trpel ty ani nikto iný, nič si nepamätám, až na pár maličkostí si pripadám ako znovuzrodená, ver mi kamoš, vôbec najlepšie asi bude, keď si obaja pôjdeme svojou cestou."
Ivo už musel prejsť do protiútoku, a tak jej vyčítal: "Jasné, ty si nič nepamätáš, ale s tím klamárom chodíš, ako by sa nechumelilo."
"S Danielom ? Ha! Daniel sa mi páči!"
"A ja ?"
Milagros skĺzla pohľadom na Ivove mokré telo, na okamžik sa zastavila tam, kde bolo zakryté tmavým ručníkom a potom povedala: "Kamoš, si nahý a so mnou to ani nepohlo. Z toho vidíš, ako na tom si."
Potom sa otočila a odišla z miestnosti.
"Ani trochu to s ňou nepohlo," smutne povie Ivo a posadil sa na stoličku.
Nemohol tušiť, že sa Mili na chodbe opiera chrbtom o jeho dvere, lape po dychu a vraví si: "Ani, to so mnou nepohlo, pretože som sa držala, on je fakticky na zožratie!"
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
