Dovolenka Mili a Iva na Ibize
Letisko na Ibize kúsok od Mallorky, vítalo ďalších očarených turistov. Bola medzi nimi aj Milagros. Po druhýkrát v živote za oceánom! Vyšla z colnej zóny a odhliadala sa po nejakom poslíčkovi z hotela. Potom zazrela vysokého muža, cez hlavu mal prehozený sveter a pred tvárou držal veľký lists s jej nezvyčajným menom: Milagros. Otočila vozík s kufrom a namierila k nemu.
"Dobrý deň. Som Milagros. Už som tu."
"Vitaj!" povedal muž, zhodil sveter a nechal ruku s papierom spadnúť... a pred Mili stál Ivo!!
Mili zalapala po dychu: "Bože, nemôžem tomu uveriť! Co tu robiš?"
Ivo sa usmieval. "Vravel som ti to. Prišiel som ťa privítať."
"Ty si blázon! To je neuveriteľné! Si úplne všade!"
"Nie, nie som blázon, a nie som úplne všade. Som tu, aby som ti ukázal Ibizu," povedal Ivo a snažil sa ju na privítanie objať.
Ale Milagros sa mu vytrhla. "To nikdy. Spolu nikam nepôjdeme."
"Nikto iný tu na tebe nečaká," varoval ju Ivo.
"Mýliš sa. Babička mi povedala, že tu na mňa bude čakať nejaký muž s, ..." zakoktala Milagros.
"S ceduľkou ?" povedal Ivo.
Milagros sa poddala. Pochopila, že to bola pastca. "Nemôžem tomu uveriť."
"Tak ideme, kráľovna." usmial sa Ivo, chytil vozík, vzal Mili pod paže a odprevádzal ju z haly.
Milagros sa ešte stále nemohla zmieriť s tým, že ju na Ibize čakal Ivo. A tiež sa naňho hnevala, že ho pred pár dňami pristihla s inou. Nevedela, že to bola babička, ktorá kula plán, aby ich na Ibize dala dohromady. Ivo šiel do Španielska služobne a Mili tam letela na požiadanie Angeliky, aby vyriešila "otázku života a smrti" akéjsi priateľke priniesla balíček. "Nie. Nie. Nie. Neverím ti. Neverím ti ani slovo. Nie," odsekávala Mili, až sa za nimi ľudia v odbavovacej hale obzerali.
"Milujem ťa," povedal Ivo, pretože jej sľúbil, že jej to bude vravieť stále. Pred časom mu vyčítala, že to nevie povedať.
"Prísaham ti, že to je pravda Mili."
"Vravím ti, že nie. Pozri sa, je tu jedna žena. Ako sa len volá ?" Počkaj! Pozriem sa. Teresa Durignon Abellová. Vidíš ?" povedala a ukázala na balíček od Angeliky.
"Milujem ťa," automaticky povedal Ivo. Mal to povedať ešte mnohokrát.
"Teresa Durignon Abellová je Tessita."
"Kto je Tessita ?"
"Milujem ťa, Tessita je priateľka mojej babičky," dodal Ivo. Mili medzitým pridala do kroku a vzdiaľovala sa mu. Takto vyšli až na chodník pred halu.
"To viem," povedala Mili. "Niečo tu pre ňu mám. Balíček. Vidíš ? To je pre ňu."
"Milujem ťa. Ale je tu taká malá drobnosť, Mili. Tessita býva v Buenos Aires."
Milagros sa konečne zastavila "Ako to, že býva v Buenos Aires ?"
Okolo prechádzali autobusy s turistami a taxíky, míňali ich ľudia v rozopnutých košeľách a krátkych nohaviciach, slnko sa usmievalo.
"Milujem ťa," povedal Ivo, ako kolovrátok. "Budeš ten balíček musieť poslať naspäť do Argentíny, keď jej ho chceš doručiť."
"Ale nie!" žasla Mili. "Tak prečo ma som teda babička poslala ?"
"Milujem ťa. Vymyslela pastcu," smial sa Ivo.
"Akože na mňa vymyslela pastcu ?" Mili si dala ruky v bok.
"Milujem ťa. Áno - nastražila pastcu."
"Ty si robíš srandu. Do hája s tým. Ona mňa podfukla!" hnevala sa Milagros a znovu vykročila. Niekam... hlavne preč od Iva.
Ivo ju nestačil dohoniť. Tlačil vozík s kufrom: "Mili!"
"Čo?" povedala Milagros.
"Milujem ťa!" opakoval Ivo a pridal do kroku, aby dobehol Milagros.
"Prestaň mi stále vravieť, "milujem ťa,, !"
Ale Ivovi bolo jedno, že vyzerá detinsky. "Milagros, milujem ťa."
Milagros sa znovu zastavila uprostred chodníku a sotva Ivo dorazil, strčila doňho oboma rukama: "Prestaň už s tým milujem ťa! Toto nemôže byť nápad madam Angeliky, pretože ta nikdy nepodvádza."
Ale Ivo si vedel dať rady. Zalapal po dychu a ukázal na balíček, ktorý ležal na kufry: "Dobre, tak prečo neotvoriš ten balíček ?"
"Ako by som ho mohla otvoriť, keď nie je pre mňa?" namietala Mili.
"Otvor ho. Je to jediný spôsob, ako sa presvedčíš, že ti vravím pravdu," vyzval ju Ivo a Mili nakoniec posluchla. Roztrhla obal a otvorila krabicu. Potom z nej vytiahla červené tenisky. Tak kvôli nim letela cez oceán.
"Čo je to ?"
"Myslím, že tie tenisky sú pre teba. Prečo si neprečítaš ten list ?" povedal Ivo a oprel sa o vozík.
"Nemôžem tomu uveriť," znovu si uľavila Mili, vytiahla z krabice list, rozložila ho a nahlas čítala: "Drahá Mili, Ivo má pravdu, naozaj som stará intrigánka. Dúfam, že ti tie tensiky sadnú. Uži si to na Ibize. Tvoje stará podvodníčka!"
Ivo počkal, až Milagros dočíta, potom sa usmial a spýtal sa: "Mili, nepíše sa v tom liste, že ťa milujem ?"
Ale jeho láska hodila list späť do krabice, otočila sa a bežala po chodníku, s hrdo vztýčenou hlavou a so slovami: "Nenávidím ťa! Nenávidím ťa!"
Ivo skoro spadol, pretože stratil rovnováhu, keď sa mu pohol vozík s kuframi, o ktorý sa opieral. Neostávalo mu nič iné, než utekať za Mili a volať: "Mili, milujem ťa. Milagros, milujem ťa. Milujem ťa!"
Ivo a Milagros išli po Ibize v žltom kabriolete. Mili si vychutnávala atmosféru ostrova turistov, nechávala sa ovievať prúdom teplého vzduchu, privierala oči, ale hneď ako sa jej Ivo pokúsil dotknúť, stihla sa mu uhnúť. Prišli až pred hotel, zapísali sa a šli po chodbe ku svojím izbám
"Toto je naša izby," povedal Ivo a zastavil sa.
"Tvoja izby, alebo moja ?" upresňovala sa Milagros.
"Tvoja chrobáčik. Môj je 346."
"Nehraješ tu na mňa nič, že nie ?" zdvihla obočie Mili. Poznala Iva a počítala s tým, že prenajal spoločnú izbu.
"Nie. Moje kufre sú už v izbe. Chceš sa isť pozrieť ?" skúsene odpovedal blondiak.
"Nechcem. Nikdy by som do tvojej izby nešla," trucovala Mili. "A kde sú teraz moje kufre ? Niekto by ich mohol ukradnúť."
"Neboj sa, poslíček ich už nesie hore," ukľudnil ju Ivo.
"Vďaka. Maj sa fajn. Uvidíme sa," povedala Milagros, odomkla a vošla do svojej izby. Ale ešte než stihla zavrieť, Ivo sa ozval: "Mili!"
"Áno?" spýtala sa a vystrčila hlavu z dverí.
"Zajtra ráno ťa zobudím veľmi skoro. Prejdeme sa po ostrove. Áno ?"
Milagros se zatvárila trochu znechutene. "No, ja neviem. Premyslím si to. Škoda že s tebou neprišla aj tá architektka. Dostal by si tu posteľ velkú ako kráľovstvo." Narážala na posledné Luisine intrigi. Ivova matka dohadzovala synovi mladú architektku, aby ho zbavila Milagros.
Ivo sa len usmial a v ten deň snáď už po stíkrat povedal: "Milujem ťa."
Ivo s Milagros sa túlali po Ibize. Mohli sa kochať pohľadom na more, na plachetnice, lodičky, tankery a motorové člny, na spústu spokojných ľudí, ktorí sa hrejú na slnku. A tak sa hriali s nimi.
Na jednej takej vyhliadke počula Milagros vyznanie, ktorému konečne uverila. Ivo sa k nej prihováral, zatiaľ čo pozerala na more...
"Moje srdce je zamilované. Čo nechápeš, že ťa milujem ? Že bez tebe umriem ? Že si to najlepšie, čo ma v živote strelo ? Že by som za teba dal čokoľvek ? Že bez teba nemám chuť žiť? Že si to najdôležitejšie na celom svete, čo mám? Chápeš to ?"
A potom už sa Milagros nebránila.
Pobozkali sa. Zasa boli spolu.
O hodinu neskôr sa ocitli v starom prístave a prehliadali si pevnosť. "A tieto hradby Španiely vybudovali, aby mali pod kontrolou lode, ktoré připlávaly do Španielska," vysvetľoval Ivo. Držal Mili okolo ramien.
"Je stará čo ?"
"Áno, veľmi stará. Cez 500 rokov."
"Hmm... vieš toho dosť," poznamenala Mili. Bola na Ibize šťastná.
"Teda, mne sa vždy páčili pevnosti. Ani neviem prečo..."
"Dajú sa dobývať," vysvetľovala mu Mili.
"Cože?" žasol Ivo.
"Dobývať pevnosti, to sa ti páči," smiala sa Mili a podišla blížšie k stenám.
"Nerozumiem ti," bránil sa Ivo, ale Milagros sa oprela o stenu z kameňa a pokračovala: "Pevnosti sú pre teba ženy. Ďalšia pevnosť k dobytiu. A ja ?"
Ivo ju pobozkal a ukázal na storočné kamene. "Mili, toto je len stena."
Ivo s Milagros šli ruka v ruke z hotela na pláž. Ivo mal na sobe krátke riflové šortky a čierne okuliare. Mili fialovoružové plavky a cez boky červenú šatku. Ivo tu chvíľu využil, aby si niečo ujasnil: "Mili, nemal by som sa ti ospravedlniť. Neurobil som pred chvíľou nič zlého."
"To asi preto, že som dorazila včas, ale úmysly si mal..."
"Prosím ťa, Mili, ta žena pre mňa nič neznamená. Ona po mne išla a ja..."
"A čo ty?" uštipla ho do boku.
"Auu... bol som hlupák, bola to moja chyba, ale nezradil by som ťa, Milagros"
Ťahala ho za sebou cez cestu na pláž. "Páči sa mi, keď si pripoustíš, že si hlupák."
"Som skutočne hlupák," súhlasil Ivo. Prišli na pláž a šlapali po vyhriatom piesku. Mili bez ohľadu na opaľovacích sa turistov povedala: "Dobre, to sa mi páči. Opakuj to stokrát a možno ti odpustím... Nepočujem ťa."
"Hlupák. Hlupák. Odpúšťaš mi ?"
"Nie."
"Hlupák. Hlupák. Hlupák. Odpúšťaš mi ?" zopakoval Ivo.
"Stokrát," trvala na svojom a rozhliadala sa, kde by si ľahli.
"Hlupák, hlupák, hlupák, hlupák, hlupák..."
Došli na pekné miesto, kde mali trochu súkromia.
Rozprostreli deku a posadili sa
. "Hlupák," povedal Ivo.
"Devadesiat osem," počítala Mili.
"Hlupák."
"Devadesiat deväť."
"Hlupák."
"Sto."
Ivo sa k nej naklonil. "Teraz mi odpúšťaš ?"
"Odpustím ti," povedala Milagros a začala si odviazovať šatku z bokov. Ivo sa už nakláňal, že ju pobozká, ale v tom povedal: "Mili ?"
"Čo?" spýtala sa.
"Keď ti niečo ukážem, nebudeš si to zle vykladať ?" pritisol sa k nej ramenom a hľadel niekam pred seba.
"Záleží na tom, čo mi ukážeš," povedala Milagros, a keď ukázal bradou na miesto, ktoré ho zaujímalo, Mili sa hneď na to chytila za ústa: "..Jéééé! Ona ukazuje prsia! To nie je možné! No, aspoň nevyzeraju zle. Pozri sa tam, tie sú ovisnulé, poriadne ovisnulé! Tomu sa mi nechce veriť."
"Na Ibize je to normálne," poznamenal Ivo.
"Áno, nikomu to nevadí, je to fajn."
"Tu sú naozaj moderní," prikyvovala Mili. "Hmm, tamta vyzerá dobre. Lenže... Sú naozaj zvrhlí! Je to odporné!"
Ivo sa jej poznámkam usmieval.
"Mili, prečo to tiež neskúsiš ?"
"Robíš si srandu ?" buchla ho do chrbta.
"Ale čo je ?"
"Ty si niečo pil ?! Zbláznil si sa. Potulovat sa tu nahá ?" bránila sa Milagros.
"Tu to nikomu nevadí, je to normálne," doberal si ju Ivo.
"Zvrhlík. Nie!"
"Zbabelec!"
"Hej, ja nie som zbabelec, áno?" durdila sa Milagros.
"Zbabelec," posmieval sa jej.
"Nie, nie som, lenže..."
"Zbabelec. Veľký zbabelec."
Milagros to už nevydžala. Musela vstať.
"Takže, zbabelec?! Dobre! Tak teda pozeraj," povedala a rozbehla sa do vľn.
Skočila do vody, a keď bola po krk vo vode, zobiekla si podprsenku a zamávala na Iva. Vystrelil ako šíp a v rýchlo bol pri nej. Zakrýval ju celým telom, aj keď z nej bola vidieť len hlava, roztiahol ruky na jej ochranu a kryl ju. Rozhliadal sa okolo seba, či ich niekto nesleduje. Milagros sa dobre bavila... bola na Ibize s bola s Ivom šťastná...
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář